Katarína, vy sa celý život zaoberáte investíciami. Ktorá bola pre vás najdôležitejšia a prečo?  

Určite investícia do vzdelania. A to najmä v podobe energie a množstva času, ktorý som venovala vzdelaniu. Naša generácia mala veľké šťastie, že zažila nežnú revolúciu. Mali sme 17 a boli sme neskutočne motivovaní dostať sa z komunizmu. Veľmi rýchlo sme pochopili, že jedinou cestou je vzdelanie. Intenzívne sme sa začali učiť angličtinu, ja napríklad aj po nociach pod perinou, aby rodičia nevideli, že nespím. A aj vďaka tomu som sa dostala na prvý študijný výmenný pobyt do San Francisca. Pre mňa, dievča z východného bloku, to bol kultúrny šok a zároveň veľká škola života.  

 

San Francisco je vynikajúcim miestom pre štart mladého človeka. Ktorá zo súčasných škôl v Bratislave je podľa vás takým odrazovým mostíkom do sveta?  

V Bratislave je veľa skvelých škôl. Môj syn napríklad navštevuje Spojenú školu Novohradská, ktorá združuje Gymnázium Jura Hronca a Základnú školu Košická. Je to štátna škola s vyše 50-ročnou históriou, poskytuje kvalitné vzdelávanie a v rebríčkoch hodnotení škôl kontinuálne dosahuje vysokú úspešnosť. Má medzinárodné vzdelávacie programy, IB diplom, ktorý je internacionálne akceptovaný a je vstupenkou na renomované univerzity celého sveta.  

Rada by som vyzdvihla, že táto škola sa nachádza blízko projektu Metropolis, ktorý naša spoločnosť stavia v downtowne, dokonca len 650 m od neho. Decká, ktoré budú bývať v Metropolise, to budú mať na Novohradskú len pár minút pešo, čo je veľmi komfortné nielen pre nich, ale aj pre rodičov, ktorí tým pádom nebudú mať žiadne starosti s ich rozvážaním. A všetci budú mať viac času užívať si život.  

 

Pre študentov, ktorých snom je dostať sa na Oxford, je to skvelý tip. Čo sa vás týka, kde ste pokračovali v ďalšom štúdiu?  

Opäť som mala veľké šťastie. Práve v tom čase Univerzita Komenského rozbiehala Fakultu manažmentu, takže som využila túto príležitosť. Boli sme úplne prvý ročník, sídlili sme v unimobunke na Starých Gruntoch a mali neskutočný študijný program. Zahraniční lektori prichádzali z celého sveta, zo Švajčiarska, ale hlavne z USA.

Vďaka nim sme nadobudli obrovský rozhľad a zahraničné kontakty. Ja som sa dostala na holandskú University of Groningen a na letnú školu do Švédska. Napokon som študovala business administration na Univerzite v Umeå. Urobila som si titul Master of Science in Business Administration, účtovníctvo a marketing, pričom som dokončila aj školu na Slovensku.

 

Spomeniete si ešte na svoju diplomovú prácu?  

Áno, a dokonca som za ňu dostala aj zaplatené. Jazdievala som kvôli nej do Štokholmu na derivátovú burzu zameranú na „options and futures“. Robila som ju pre konkrétnu firmu o tom, ako sa derivátové produkty rozbiehajú na burze cenných papierov na Slovensku a aká bola možnosť švédskej burzy investovať na Slovensku.  

A čo je ešte zaujímavé z týchto čias, na štúdiá a cesty som si privyrábala rôznymi brigádami. Vďaka tomu, že som sa ešte na základnej škole naučila plynule po nemecky, mohla som robiť sprievodkyňu cestovného ruchu. Sprevádzala som nemeckých turistov po Bratislave a autobusom sme ich vozili aj na prehliadky po Slovensku, do Tatier či Vlkolínca.  

 

To muselo byť pomerne zložité – študovať, zarábať aj cestovať.  

Áno, bolo to náročné, ale vtedy sme všetci boli akční, pretože sme videli obrovské príležitosti. Investovať energiu a čas do štúdií sa oplatilo. Napríklad, ja som hneď po škole dostala odporúčanie na pracovnú ponuku do Viedne od nášho pána docenta z Katedry manažmentu, Huga Zsolnaia. Mojím prvým zamestnávateľom bola banka Giro Credit, ktorá bola predchodcom Erste Bank. V roku 1997 fúzovala s Die Erste österreichische Spar-Casse – Bank AG a vznikla skupina Erste Bank.  

 

Aká bola vaša prvá pracovná pozícia? 

Pracovala som ako Institutional Sales Manažérka na ich investičnom oddelení. Mala som na starosti rakúske akcie a akcie trhov strednej a východnej Európy, ktoré som marketovala, predávala – či už veľkým inštitucionálnym investorom v Európe, alebo obchodníkom veľkých investičných bánk v Londýne.  

Bola to dosť dynamická práca, bežne som v ruke držala aj tri telefóny naraz. Obchod šiel nepretržite, museli sme neustále sledovať vývoj a dianie na svetových burzách. Ale veľmi ma to napĺňalo. Sales úloha mi od začiatku sadla.

 

Čiže už ako 25-ročná ste zodpovedali za milióny peňazí. Pre mladého človeka to muselo byť neľahké, čo vám dodávalo istotu?  

Tým, že som veľa študovala v zahraničí, som už veľmi skoro nadobudla globálny pohľad a skúsenosť. V Rakúsku som detailne poznala každú jednu firmu obchodovanú na burze, každú jej fabriku, jej manažment. S finančnými riaditeľmi sme sa mohli kedykoľvek spojiť a navzájom informovať. Bavilo ma to – a najviac komunikácia s ľuďmi.

Bola som v úzkom kontakte s naším analytickým oddelením, takže som denne mala aktuálny prehľad o hĺbke trhu aj o pohyboch na ňom. S fantastickými kolegami, ktorí ma podporovali, sme tvorili skvelý tím. Z tých čias mám veľa rakúskych priateľov, s ktorými sa dodnes stretávame.  

 

Ktorý projekt z tohto obdobia bol pre vás najvýznamnejší?  

V rámci pôsobenia vo Viedni sme urobili IPO aj samotnej Erste Bank (pozn.: IPO – „Initial public offering“ – proces, pri ktorom spoločnosť prvýkrát vstupuje na burzu). Bola to veľmi úspešná akcia, kde manažéri z celého sveta nadobudli akcie Erste Bank do svojich portfólií aj vďaka nám, pretože sme im spolu s manažmentom Erste Bank prezentovali napríklad aj potenciál strednej a východnej Európy. Bola to veľká vec.

A ako sa to výborne rozbiehalo, Erste Bank zauvažovala, že by pre nich bolo biznisovo zaujímavé rozbehnúť investičné bankovníctvo aj so zameraním na strednú a východnú Európu v Londýne. Napokon ma touto úlohou poverili, a tak som sa presťahovala do Londýna. Môj tím bol v prieskume Reuters 1999 Fund Managers’ Survey vyhodnotený tak, že sa nám iba za prvých 6 mesiacov podarilo v Londýne zvýšiť miesto v ich rebríčku z 1,75 % na 10,45 %. Navyše, v prieskume Reuters Fund Managers’ Survey v roku 2000 sme dosiahli trhový podiel 40 % v rakúskych akciách. Krátko nato si ma všimli v Deutsche Bank a zrecruitovali ma. Po takmer 4 rokoch som teda opustila svoju alma mater a nastúpila do Deutsche Bank ako viceprezidentka equity predajov na najväčší obchodný parket v Európe.  
V Londýne som sa stretla so šikovnými ľuďmi, Radimom Bajgarom a Vojtěchom Krausom. Hneď sme sa skamarátili a dnes sme partnermi v spoločnej firme.  

 

Takto sa teda začal príbeh Mint Investments. Prešli ste veľký kus sveta, aby ste sa stretli so správnymi ľuďmi a „doma“ spolu založili firmu.

Áno, presne tak. Spolu s GE Capital sme založili firmu Czech and Slovak Investment Advisors, ktorá sa stala exkluzívnym investičným poradcom a asset manažérom prvého fondu nehnuteľností Czech and Slovak Property Fund. S ďalšími partnermi, Sebastienom Dejanovskim a Lukášom Schirlom, sme začali písať celkom novú kapitolu v dejinách česko-slovenského realitného developmentu.

 

O založení Mint Investments sa budeme podrobnejšie rozprávať v pokračovaní nášho rozhovoru, ktorý sme venovali práve tejto téme. Prezraďte nám, čo dnes považujete za mimoriadne náročné na trhu a vo vašom podnikaní?  

Úprimne, najviac ma trápi stav životného prostredia. Pretože sa obávam, že niektoré procesy už môžu byť nezvratné, a je možné, že sme sa zobudili príliš neskoro. Nejaká inflácia, krízy, nestabilita – s týmito problémami sme sa ako ľudstvo doteraz vždy dokázali vyrovnať. Preto sa aj v našom podnikaní snažíme byť maximálne ohľaduplní k životnému prostrediu a dbáme na to, aby naše budovy boli trvalo udržateľné, aby šetrili prírodné zdroje a boli prínosom ako pre ľudí, ktorí v nich budú bývať, tak aj pre široké okolie.  

Som nesmierne rada, že pri Metropolise, ktorý staviame v downtowne, sme od prvého návrhu prihliadali na to, aby bol energeticky úsporný, a zvolili také materiály, prvky a fasádu, vďaka ktorým sme splnili požiadavky energetického certifikátu na najvyššiu možnú úroveň úspory A0. Našich klientov toto veľmi zaujíma a vedia to oceniť. Je pre nás dôležité, aby sa tu cítili príjemne a aby projekt pôsobil harmonicky po všetkých stránkach. Čiže nielen po technologickej, šetrnej k životnému prostrediu, ale aj estetickej stránke, preto sme aj pre interiér vybrali zariaďovacie prvky vo vysokom štandarde, napríklad od talianskych dodávateľov.